Práca v kancelárii ho vôbec neláka. Kariérnym cieľom Filipa Sováka, druháka v odbore operátor prevádzky a ekonomiky dopravy na Dopravnej akadémii v Trenčíne je povolanie výpravcu, ktorý sa ako sám hovorí priamo „dotýka dopravy“. Odbor si pochvaľuje hlavne kvôli praktickej príprave, prístupu školy a istote zamestnania.
Čo Vás priviedlo k duálnemu vzdelávaniu a konkrétne k odboru operátor prevádzky a ekonomiky dopravy?
Mám to v rodine. Otec je výpravca, od malička ma viedol k železnici a mňa samého vlaky tiež veľmi zaujímali a zaujímajú. V deviatke však bolo pre mňa aj tak ešte dosť ťažké, rozhodovať sa o budúcnosti, o tom, ktorú školu si vybrať. Bol som v Košiciach na odbornom učilišti, kde je tiež duálne vzdelávanie, ale iba trojročné a ja som chcel maturitu. Navyše, tu v Trenčíne sa mi zdalo štúdium aj o niečo modernejšie.
Dopravnú akadémiu v Trenčíne ste si vybrali aj napriek tomu, že musíte každý týždeň dochádzať až od Trebišova. Nie je to náročné?
Dá sa to zvládnuť. Železnice mi platia polovicu internátu, plus mi dávajú štipendium. Otec je výpravca, mám po ňom režinku, takže dochádzanie ma nestojí takmer nič. Režinka pre zamestnanca stojí dvadsaťosem eur na celý rok. Teraz sú všeobecne vlaky pre študentov zadarmo, ale nie vždy sa im ujde miesto vo vlaku, ja môžem nastúpiť aj do vypredaného vlaku. Domov k Trebišovu chodím iba na víkendy.
Prečo je podľa Vás dôležité spojenie vzdelávania v škole a u zamestnávateľa z pohľadu tohto konkrétneho odboru?
Mám odbornú prax a teraz v apríli ako druhák už idem na stanicu, zaúčať sa najskôr na prácu výhybkára. V treťom ročníku by som mal zložiť výhybkárske skúšky, aby som mohol prejsť na výpravcu. Štvrtý ročník je už nadstavba a po maturite skončím minimálne ako výpravca. Naberiem lepšiu prax. Už budem vedieť, čo ma čaká po skončení školy, viacero vecí už budem ovládať. Je to lepšie, ako sa len učiť teóriu a nemať prax, lebo tí, ktorí skončia školu a nemajú vôbec žiadnu prax si podľa mňa nebudú veriť, bude sa im ťažšie začínať.
Myslíte si, že vďaka praxi budete mať na pracovnom trhu náskok pred rovesníkmi, ktorí neštudujú v duálnom systéme?
Bude sa im to ťažšie učiť, pretože ja sa pripravujem už teraz, učím sa predpisy a podobne. Na železnici sa vždy po niekoľkých rokoch robia preskúšavania. Nedualisti majú možnosť sa učiť v dopravnej sále, ale nebudú v reálnej doprave a zostanú iba pri simulácií. A to je oproti fungovaniu v reálnom živote vždy rozdiel. Na simulácií sa tiež môže všeličo stať , ale v reáli som za to už zodpovedný. Nemôžem napríklad poslať vlaky na jednu koľaj oproti sebe. Musím spĺňať nejaké predpoklady a testy.
Máte už konkrétnu predstavu o svojom budúcom zamestnaní?
Najviac by som chcel robiť výpravcu a neviem, či by som išiel aj vyššie. Asi iba výpravcu. Ale uvidíme, ako všetko dopadne, možno budem aj kariérne rásť. Výpravca je z tejto školy minimum, ale mňa to baví, je to môj sen.
Čo všetko ste sa už počas štúdia naučili?
Všetky zariadenia v dopravnej sále už viem ovládať výborne, máločo ma už prekvapí. Základ viem, aj výnimočné stavy. Ešte ma čakajú napríklad počítačové dopravné denníky, ale to sa naučím už na stanici. Tam uvidím aj čo som sa naučil v škole.
Vráťme sa k Vašej rodine, keďže otec je výpravca máte železnice takpovediac v krvi?
Otec je výpravca a aj pradedo bol výpravca. Takže u nás je toto povolanie stopercentne v rodine. Navyše som býval blízko stanice, z našej bytovky to bolo asi päťdesiat metrov, stanicu som dokonca videl z domu. Otcovi som nosil obedy, takže som bol celý čas veľmi blízko. Ale nikto ma nepresviedčal, sám som si vybral, že chcem študovať tento odbor. Rozmýšľal som, čo iné by som robil a zistil som, že k vlakom mám najbližšie. Okrem toho by som nechcel pracovať niekde v kancelárii, skôr ma láka výpravca, ktorý sa dopravy aj takpovediac priamo dotýka. Sú tam aj nejaké papierovačky, ale rozhodne nie na celý deň.
Je v tomto odbore výhoda mať takúto rodinnú anamnézu a doma aktívneho výpravcu?
Áno je. Pretože nielen otec, ale aj ostatní výpravcovia z našej dediny mi vždy pomôžu, nájdu a vysvetlia, keby som niečo nevedel. Do školy môžem priniesť nejaké pomôcky, napríklad predpisy máme v elektronickej forme, ale ja mám radšej papierovú formu, keď otec niektorý konkrétny predpis nepotrebuje, môžem si ho priniesť a učiť sa z neho.
Čo je pre Vás osobne na tomto odbore najzaujímavejšie?
Vždy ma bavila práca výpravcu a aj ma bude baviť, lebo vypravovanie vlakov sa mi páčilo od malička.
Aké sú Vaše plány, čo sa týka kariéry?
Asi pôjdem študovať Žilinskú univerzitu. Externé štúdium platia Železnice a čas v škole sa mi počíta do pracovného času, takže zaň dostanem aj zaplatené. Uvidím, či by to znamenalo aj kariérny rast. Avšak ak niekoho práca veľmi baví, ako mňa, neviem, či by chcel robiť niečo iné. Radšej bude robiť nižšiu pozíciu, ktorá ho baví ako by mal ísť vyššie. Závisí to od typu človeka.
Prehľad stredných škôl a zamestnávateľov zapojených do duálneho vzdelávania: http://dualnysystem.sk/Ponuka.aspx