Podľa Martina Rapavého, tretiaka v odbore mechanik nastavovač na Strednej odbornej škole technickej v Zlatých Moravciach je pre štúdium jeho odboru potrebná predstavivosť a hlavne záujem, pretože každý, kto sa chce niečo naučiť, sa to naučí bez problémov. K svojej budúcej profesii sa dostal vďaka bratovi a teraz ju sám odporúča iným.
Prečo ste sa rozhodli študovať odbor mechanik nastavovač?
Rozhodol som sa preň preto, že brat sa pohybuje v tejto oblasti. Dokonca pracuje v rovnakej firme, v ktorej som teraz na praxi. Hovoril mi, že to mám skúsiť, že tento odbor by ma mohol baviť. Ukazoval mi aj nejaké videá na internete a celkom ma to zaujalo. Išiel som do toho s tým, že vyskúšam a uvidíme, ale hneď ako som prišiel do firmy a uvidel všetky stroje „naživo“, začalo ma to veľmi baviť.
Dá žiak na konci základnej školy pri rozhodovaní skôr na skúsenosti rovesníka alebo príbuzného, ktorý má odbor odskúšaný?
Je to presvedčivejšie. Predsa ten človek pracuje v oblasti, o ktorej hovorí, rozumie jej, takže vie čo a ako. Určite je to lepšie. Brat mi toho vedel veľa o tomto odbore a práci porozprávať. Aj teraz, keď robím na stroji, niečo mi vypadne a náhodou má smenu a zaúča ma na konkrétnom stroji, tak mi poradí, zopakuje veci, ktoré neviem a lepšie si to zapamätám. Prípadne ak si niečo potrebujem zopakovať aj doma, pomôže mi.
Rozhodovali ste sa medzi viacerými odbormi alebo bol mechanik nastavovač jasnou voľbou?
Rozhodoval som sa medzi odbormi programátor obrábacích a zváracích strojov a týmto mechanik nastavovač. Prijali ma na jeden aj druhý, ale firma Miba, v ktorej teraz praxujem bola jediná, do ktorej som chcel ísť, pretože tu mám aj brata, takže som sa rozhodol pre mechanika nastavovača. Ale oba odbory sú dosť podobné a viem, že jeden aj druhý by ma bavil.
Lákala Vás technika už od detstva alebo ste sa s ňou stretli prvýkrát až na škole?
Môj ocino je automechanik, takže mal som nejaké spojenie so strojmi. Ale od malička som skôr hudobník. Otec nás však viedol k technike. Keď potreboval pomôcť s opravou auta, nejaké ľahšie práce ako napríklad niečo opilníkovať, vždy nás zavolal, aby sme sa pozerali alebo aby sme mu pomohli.
Ako ste sa dozvedeli o tom, že tento odbor je možné študovať v rámci systému duálneho vzdelávania?
Dozvedel som sa to tak, že na našu základnú školu prišli zo strednej školy, na ktorej teraz študujem spolu s hlavným majstrom, ktorý nám rozprával aj o duálnom spôsobe štúdia, že je tam určitá odmena za prax a ďalšie výhody. Zaujala ma možnosť si zarobiť a samozrejme mať prax, tak som sa rozhodol pre duálny systém.
Prečo je podľa Vás duálne vzdelávanie výhodou?
Výhodu vidím hlavne v tom, že keď prídeme do firmy je tam množstvo strojov, na ktorých sa učíme a niektoré školy ich nemusia mať vo svojich dielňach. Vo firme vidíme úplne všetko a na každom stroji máme možnosť sa učiť. Môžeme prísť ku konkrétnemu stroju, spýtať sa toho, kto na ňom práve pracuje a podobne.
Aká je pracovná náplň mechanika nastavovača?
U mechanika nastavovača je hlavné nastavovanie a samotná práca na strojoch ako sústruh, fréza, brúska a vŕtačka. To všetko na manuálnych aj CNC strojoch. Nastavujeme stroje tak, aby bol chod napríklad pri CNC bez zbytočného zastavovania a bez chyby.
Čo všetko ste sa už počas štúdia naučili? Pracujete na niektorých strojoch už aj samostatne, samozrejme pod odborným dozorom?
Niektoré stroje viem obslúžiť aj samostatne, napríklad manuálny sústruh, tak isto aj vŕtačku, na fréze sa ešte učím a teraz som hlavne na CNC strojoch. Tam sa akurát aj v škole učíme programovať, pretože programovanie je pri CNC strojoch základ.
Aké by mal mať žiak na túto prácu predpoklady?
Základ je mať dobrú predstavivosť, lebo pri technických výkresoch sú veci niekedy tak zakótované, že je ťažké si to predstaviť, keď je to na papieri. Určite predstavivosť a potom podľa mňa hlavne záujem, pretože každý, kto sa chce niečo naučiť, sa to naučí bez problémov, len treba chcieť.
Ako vyzerá bežný deň mechanika nastavovača v škole a ako u zamestnávateľa?
V škole klasicky prídeme, ideme na hodinu kde máme odborný teoretický výklad. Teoreticky nám vysvetlia čo a ako funguje, prípadne čo iné sa dá na konkrétnom stroji robiť a podobne. Keď prídeme do firmy, ráno si rozdelíme úlohy, kto kam pôjde a potom používame vedomosti zo školy, aby sme sa vo firme vedeli pohybovať a pracovať na strojoch, ktoré preberáme.
Prečo je podľa Vás v tomto konkrétnom odbore dôležité spojenie školy a zamestnávateľa?
Dosť veľkú výhodu, ako som spomínal, vidím v tom, že vo firme si môžeme stroje reálne vyskúšať, lebo napríklad mne osobne sa lepšie učí, keď mi niekto hovorí a rovno si to skúšam. Keď je niečo iba teoreticky povedané, človek si to môže predstaviť úplne inak ako by to malo byť. Keď prídeme k zamestnávateľovi, dostaneme to rovnako vysvetlené, plus ešte ukázané a lepšie sa to naučíme.
Ako sa pripravujete na prácu s najnovšími technológiami, na pracovnú náplň budúceho zamestnania?
Učíme sa čítať technické výkresy, ktoré sú základom, pretože podľa nich sa dajú zariadiť a nastaviť všetky stroje a potom už iba programovanie pri CNC strojoch. Tam sa učíme stavbu programu, čo ktorá funkcia znamená a podobne. Programovacích jazykov je podľa toho, čo sme sa naučili dosť veľa, ale na strojoch, ktoré sú u nás vo firme sa používa iba jeden, ale keby som použil kódy z iného jazyka, tak by ich vedeli prečítať, možno nie všetky, ale asi sedemdesiatpäť percent určite.
Aké ďalšie plusy okrem samotnej praxe má duálny systém vzdelávania?
Jasné, že finančné ohodnotenie, ktoré máme. Dostávame mesačné štipendiá, v prvom ročníku štyridsať eur, v druhom šesťdesiat eur, v treťom osemdesiat eur a v štvrtom sto eur. Okrem toho máme troma eurami na hodinu preplácanú produktívnu prácu a možnosť brigád počas leta. Zúčastňujeme sa tiež na všetkých aktivitách a benefitoch firmy. Máme bezplatné stravovanie aj bezplatné ošatenie a ochranné pomôcky. Zúčastňujeme sa na exkurziách v partnerských firmách, spoločnosť, v ktorej som na praxi tiež organizuje rôzne podujatia, máme mikulášske aj vianočné darčeky a podobne.
Ako reagujú spolužiaci na odbor, ktorý spoločne študujete?
Väčšina je spokojná. Keby neboli spokojní, tak tu nie sú. Tento odbor študujeme preto, že nás baví, nie iba preto, aby sme mali nejakú školu. Čo sa týka spolužiakov zo základnej školy, v duálnom systéme som iba ja. Veľa spolužiakov išlo na gymnáziá alebo na obchodné akadémie. Ja však neľutujem, že som si vybral odbornú školu, pretože ma baví. Možno, keby som bol napríklad niekde na obchodnej akadémii, tak by ma to nebavilo a nič by som z toho nemal. Toto je myslím si, aspoň pre mňa oveľa lepšie aj vďaka duálnemu systému. Okrem toho Slovensko je strojárska krajina a práce tohto typu je tu veľa.
Je niekto taký, koho ste na túto školu a tento odbor „nahovorili“?
Teraz sa ma akurát pýtal kamarát, ktorý tento rok končí základnú školu, ako som spokojný s duálnym systémom a podobne. Hovoril som mu, že keď chce ísť na technický smer, nech si určite vyberie aj duálny systém, pretože je to oveľa lepšie a hlavne zaujímavejšie.
Čo na práci mechanika nastavovača považujete za najzaujímavejšie? Čo Vás na nej najviac baví?
Asi sústruženie, to bol aj prvý stroj, na ktorom som pracoval. Je to vec, ktorá ma naozaj baví.
Aké máte pracovné plány po skončení školy?
To ešte presne neviem. Uvažujem nad tým, že pôjdem študovať aj na vysokú školu, asi technickú v Bratislave. Takže pravdepodobne pokračovať v štúdiu a vysoká škola v technickom smere podľa mňa dosť spraví. Sú potrební aj vedúci a vždy je dobré, keď sú nimi ľudia, ktorí tejto oblasti čo najlepšie rozumejú.
Predpokladám teda, že považujete za výhodu, že hneď po škole máte absolvovanú praktickú prípravu?
Je to výhoda v tom, že po škole sa môžeme rovno zamestnať, nebudeme mať skúšobnú dobu. Aj to je veľké plus duálneho systému, že rovno po skončení vzdelávania môžeme nastúpiť do zamestnania.
Prehľad stredných škôl a zamestnávateľov zapojených do duálneho vzdelávania: http://dualnysystem.sk/Ponuka.aspx